|
 Halové javy
vznikajú pri prechode svetla ľadovými kryštálikmi v atmosfére. Vyzerajú ako
farebné alebo biele oblúky alebo škvrny. Najčastejšie ich je možné
pozorovať u vysokej oblačnosti (hlavne cirrostratus), ktorá je tvorená
ľadovými kryštálikmi alebo pri veľmi nízkych teplotách, kedy sa
kryštáliky môžu vyskytovať aj v prízemnej vrstve
(diamantový prach) |
|
| Snímka:atoptics.co.uk |
Medzi najčastejšie halové javy patria: 22° halo, 22° parhelium, horný dotykový oblúk a halový stĺp
|
22° halo
- najbežnejší
halový jav, tiež známy ako malé halo. Prstenec vzdialený 22° od zdroja
svetla. Vzniká na náhodne orientovaných kryštáľoch v tvare šesťhranného
(hexagonálneho) hranola. Svetlo prechádza cez stranu šesťhranného
podlhovastého kryštáľu a na druhej strane vychádza pod uhlom 22°.
Červené svetlo sa láme menej, preto je vnútorný okraj 22° hala
zafarbený do červena. Kedže pod menším uhlom už nedochádza k lomu
svetla, vnútorná strana malého hala sa javí ako tmavá.
Fotografie 22° hala
Simulácia v programe halosim361 (po rozkliknutí snímky vo väčšom rozlíšení)
22° parhelium
- nachádza
sa 22° na ľavo aj na pravo od zdroja svetla. Vyzerá ako jasná farebná
škvrna, smerom od zdroja svetla zafarbená na červeno. Vzniká na
horizontálne orientovaných, hexagonálnych kryštálikoch.
Fotografie 22° parhelia
Simulácia bočného slnka (parhelia) v programe halosim361 pri nízkej elevácii Slnka
(7° nad horizontom) a pri vysokej (32° nad horizontom)
Dotykové oblúky
-
vznikajú pri prechode svetla bočnou stenou kryštálikov v tvare šesťhranného hranola.
Pri nižšej elevácii slnka majú tvar písmena V.
Pri vysokej elevácii sa spájajú a tvoria circumscribed halo - spojené dotykové oblúky.
Fotografie horného dotykového oblúka pri nízkej a vysokej elevácii Slnka
Simulácia dotykových oblúkov v programe halosim361
pri nízkej elevácii Slnka (7° nad horizontom) a pri vysokej (45° nad horizontom)
Halový stĺp
- nachádza sa pod a nad zdrojom svetla.
Halový stĺp je možné bežne pozorovať pri východe alebo západe slnka - zdroj svetla sa musí nachádzať v blízkosti horizontu.
Vzniká pri odraze svetla od plochých šesťhranných kryštálikov.
Fotografia halového stĺpu
Simulácia halového stĺpu v programe halosim361
pri zdroji svetla 3° pod horizontom a 7° nad horizontom
Cirkumzenitálny oblúk
- menej častý halový jav (počas roka sa vyskytne približne 10 krát),
no pomerne veľký a farebný. Jedná sa o oblúk s pomyselným stredom okolo zenitu.
Cirkumzenitálny oblúk je možné vidieť pri elevácii zdroja svetla približne 5° až 30° nad obzorom.
Vzniká na plochých šesťhranných kryštálikoch. Svetlo vstupuje hornou stranou kryštáliku pod uhlom a
vystupuje von bočnou stenou smerom nadol.
Fotografie cirkumzenitálneho oblúka
Simulácia cirkumzenitálneho oblúka v programe halosim361
pri nízkej elevácii Slnka (7° nad horizontom) a pri vysokej ( 30° nad horizontom)
|
|
panel2
|
|
